Naozaj.
Kedysi som mala strach - alebo lepšie povedané zábrany - obliecť si tesnesnejšie nohavice, tričká som nosila zásadne "po kolená":) Skrátka - ako maškara som určite nevyzerala kvôli pár kilám navyše, ale kvôli tomu, že som si ich príliš uvedomovala, hrbila som sa, schovávala...
Neviem, kedy nastala zmena.
Snáď keď som išla po meste a zisila som, že všetky pohľady sa predsa len neupierajú na mňa, nikto si nešepká o mojom veľkom zadku. A pohľad tamtoho pána bol snáď obdivný... ...aj úsmev....usmejem sa späť... vystriem sa...
Svet ma nebude ľutovať. Nečaká na mňa, kým sa budem schovávať. Ak mu nepôjdem oproti, otočí sa mi chrbtom.
Nebudem to riskovať.
Komentáre
niekedy